reklama 

Úvod | Autor | Dejiny Egypta | Náboženstvo| Pyramídy | Armáda | Dejiny Indiánov | Indiánske pyramídy | Mayovia | Aztékovia  Inkovia | Spoločné znaky | Ako?

Úvod
Spoločné znaky
Ak hej, tak ako ?
 
 

 
  Možností, ako sa mohli znalosti z Egypta preniesť, ak vôbec pochádzali z Egypta, je niekoľko. Nasledujúci text sa bude zaoberať dvoma hlavnými možnosťami, ktoré sú podľa mňanajdôveryhodnejšie.

Prvá spočíva v myšlienke existencie bájnej Atlantídy, cez ktorú mohli cestovatelia putovať na západ. Atlantída, „kontinent s veľkým otáznikom“, je opradená množstvom mýtov a záhad. Je možné, aby niekto prechádzal cez túto krajinu z Afriky až do Ameriky ? Atlantída by v tomto prípade predstavovala most medzi týmito dvoma kultúrami.
Podľa mnohých vedcov, ako boli napríklad grécky učenec Aristoteles a súčasný brazílsky geológ Ernan M. Christes, je však Atlantída len mýtus. Ak vôbec existovala a vedelo by sa kedy sa približne „stratila“ z povrchu Zeme, mohlo by sa s najväčšou istotou tvrdiť, že tým „kultúrnym mostom“ naozaj bola. Samotný Christes sa k tejto možnosti prikláňa. Predpokladá, že budovanie pyramíd v Amerike vypuklo po získaní týchto vedomostí, krátky čas pred zatopením Atlantídy. Preto predpoklad jej zmiznutia datuje do 8. storočia p.n.l. 

Druhá možnosť, ktorá je asi reálnejšia a tiež vierohodnejšia, je plavba cez Atlantik. Tých, čo si myslia, že pre túto dobu je to niečo nemysliteľné, vyvedieme z omylu.
Prevratnými dôkazmi sú nezvyčajné plavby nórskeho vedca Thora Heyerdahla. Hneď po skončení vojny sa pustil do realizácie svojich nápadov a výskumov. V roku 1947 vyplával so svojou expedíciou Kon-Tiki z Južnej Ameriky cez Tichý oceán do Polynézie na jednoduchej indiánskej plti. Svojou 8000 kilometrovou cestou sa snažil dokázať, že už starí Inkovia sa mohli preplavovať a osídľovať okolité ostrovy. Za dokumentárny film o tejto plavbe získal v roku 1951 Oskara. Svoju druhú slávnu cestu zrealizoval roku 1970. Tentoraz vyplával z Maroka z mesta Safi. Cieľom bol krásny ostrov na opačnej strane Atlantického oceánu Barbados. Jeho plavidlo - jednoduchú papyrusovú plť postavili podľa egyptských nákresov, ktoré Heyerdahl krátky čas skúmal v starých hrobkách. Podarilo sa mu to až na druhý pokus s plťou Ra II. Cesta mu trvala 57 dní.
Touto plavbou chcel odpovedať na svoju otázku a dokázať, že pred Kolumbom alebo Vikingami mohli Ameriku objaviť už starovekí Egypťania. Keď sa ho na tlačovej konferencii po plavbe pýtali, či pokladá za možné, že by sa pred Kolumbom do Ameriky plavili aj ľudia z Afriky a podieľali sa na vzniku vyspelých kultúr, opatrne odpovedal : „K takémuto záveru som nedospel.“

Napriek tomu, na základe nových historických faktov, budúcnosť možno ukáže, že tento model prepojenia kultúr bol pravdepodobný.
Možno sledovali trasu Slnka a snažili sa zistiť "kde Slnko spí". Egyptské legendy hovoria, že duše zomrelých faraónov sa po smrti dostanú pod ochranu najvyššieho z bohov. Čiže miesto, kde Slnko zapadá, môže byť pre duše zomrelých miestom večného odpočinku. Na takúto cestu bolo treba vzdelaných ľudí, vedcov, lekárov a astronómov pomáhajúcich pri určovaní smeru, v noci, ktorí boli "nositeľmi" informácií, staviteľských technológií a iných poznatkov. Tí ich určite vítali ako bohov, lebo ako sa dozvedáme z kníh, napríklad Krištofa Kolumba po príchode kmene vítali ako boha a prinášali mu milodary ako prejav úcty. Pri objavení krajiny Indiánov využili svoje vedomosti a podelili sa o ne s domorodým obyvateľstvom. Určite im neposkytli všetky informácie o svojej kultúre. Stále to totiž bol cudzí národ, ktorý by s väčším úsilím neskôr mohol tieto poznatky obrátiť i proti samotnému Egyptu. Preto ich zrejme neoboznámili s kolesom, ani so systémom ukrývania pokladov a hrobiek.

Cesta musela trvať veľmi dlho, pretože posádka sa na spiatočnú cestu zrejme už nevydala. Pri putovaní ich neraz zastihla búrka, alebo podľahli nejakým chorobám. Podľa skúseností s dĺžkou a obtiažnosťou cesty sa rozhodli zostať. V prípade, že by sa úspešne vrátili, dali by tým podnet na uskutočňovanie ďalších plavieb a bolo by ich zrejme dostatok na to, aby nám o tom zostali nejaké pamiatky, dôkazy, alebo zaznamenané svedectvá v hieroglyfoch, maľbách, a podobne.

Krajina Strednej Ameriky bola nesmierne bohatá na drahé kovy, potraviny a zverinu. Tým mohla byť táto krajina pre Egypťanov zdrojom nového bohatstva. Smer trasy Egypťanov do Strednej Ameriky je zakreslený na mapke dole
Nemožno tiež s určitosťou tvrdiť, že to boli Egypťania, ktorí priniesli do Ameriky tento štýl architektúry. Mohol to byť aj iný vyspelý národ, ktorý túto techniku poznal, prebral alebo ukradol. Z historických zdrojov vieme, že predchodcovia pyramíd – mastaby a zikuraty pochádzajú zo Sumeru a kultúr Malej Ázie.